Myslím, že po náročnejších témach, by sme sa mohli trošku uvoľniť a dopriať si čas na oddych.
Čo povieš? Poďme si proste len pokecať 🙂
A keďže som veľmi rada, že si tu, prezraď mi.
Aký spôsob oddychu je pre teba ten najprijateľnejší? Pri akej činnosti vypneš svoju myseľ, telo?
Oddych? Pre mňa samotnú je veľmi veľmi dôležitý. Môžem povedať, že u mňa je takým základom. Mám totižto za to, že čistá myseľ myslí najtriezvejšie, najracionálnejšie bez akýchkoľvek zbytočných nánosov stresu, ktorý do seba počas dňa nasaje.
Žijeme rýchlu dobu. Áno, bohužiaľ niečo na tom pravdy bude. Ale mám dobrú správu. Nemusíš byť otrokom tejto stresujúcej doby.
Najprv ti ale priblížim spôsoby akými si ja dokážem vyčistiť totálne hlavu, telo, dušu lepšie ako samotný Avast v našich počítačoch 🙂
Milujem len tak byť.
Existovať.
Uvedomovať si moment, tú danú chvíľu, ktorá sa už nikdy nezopakuje. A v tom mi pomáha, keď sa ocitnem v objatí prírody a hôr. Príroda mi dáva toho veľmi veľa, učí ma vychutnávať si spomínaný moment, byť jednoducho tam a vnímať okolitý svet, farby, vôňu čerstvého vzduchu.
Čo zacítim, keď sa nachádzam na samotnom vrchole nejakej hory? Slobodu a nadhľad. Nie raz keď som sa pozrela z nejakého štítu smerom dole a videla tých maličkých ľudí, mestá vzdialené niekoľko desiatky kilometrov došlo mi, že veď predsa sa nič nedeje. „Monča si tu a teraz, živá, zdravá, vidíš tú krásu? Tak ako orol, ktorý sa vznáša nad touto krásou, tak isto si aj ty slobodná, uvedomuješ si to?“ Nepotrebujem sledovať ručičky na hodinách, lebo čas nevnímam. Existuje pre mňa len tá chvíľa. Neskôr si samozrejme uvedomujem, že čochvíľa sa zotmie a mňa čaká ešte dlhá cesta naspäť, no najradšej by som tam ostala keby aj celú noc.
K tomuto ma napadol jeden úsmevný príbeh. Tak ak mi dovolíš, trošku odbočím 🙂
Ako malú ma rodičia nebrávali nejako na spoločné výlety do prírody, moje útočisko na vyšantenie sa preto stala naša záhradka na ktorú som chodila so svojou starou mamou. Tam som sa cítila slobodne. Lietala som tam hore – dole, liezla po stromoch, alebo sme len tak ležali v tráve a hrali sme karty (to väčšinou, keď ma stará mama potrebovala trošku skrotiť 😀 ) Spolu sme sa hrali aj ďalšiu zaujímavú hru. Mala som tam odložený malý glóbus, roztočila som ho, starká odrátavala desať sekúnd a tam kde som ho zastavila a ukázala prstom, tak na to miesto som sa mala dostať, vraj keď budem veľká 🙂 Pamätám si, že som chcela vidieť celý svet, každý kút na tejto Zemi.
Neviem či to bolo spôsobené tým, že ako malé dievča som nepoznala veľa miest, no vo svojom živote nemám rada stereotyp a preto u mňa nemá ani miesto. Takže pobyt v prírode nie je jediná vec, pri ktorej zresetujem ale napríklad aj maľovanie, cvičenie, čítanie kníh, saunovanie, plávanie, občas len tak sedieť v útulnej kaviarničke na dobrom espresse alebo čajíku a mnoho ďalšieho. Fascinuje ma aj otužovanie, ale zatiaľ stále naberám odvahu 😀 Tak mi drž palce 🙂 Vždy tieto veci striedam, tak aby som sa neocitla v tom stereotype.
Čo je ale ešte dôležitejšie, čas na oddych si nájdem každý jeden deň.
Nie zajtra, pozajtra, alebo po potiahnutí týždňa v strese aby som cez víkend mohla vypustiť paru.
NIE. Každý jeden jediný deň. Keby len na dvadsať minút. Milujem to.
Čas na svoj každodenný oddych by si podľa mňa mal nájsť každý. Aj keby to bola naozaj len chvíľka.
Spomínala som, že nemusíme byť otrokom tejto doby. Tak sa k tomu vrátim 🙂
Stres je tu s nami dennodenne. Je to fakt. Mnoho ľudí preto čaká, kým ten stres pominie, keď budú mať či už menej práce alebo starostí, tak až potom si doprajú čas na oddych. V práci preto majú ešte stále nevyčerpanú dovolenku z minulého roku, alebo len skratka čakajú na piatok.
Ale čo ak ti poviem, že čakať nemusíš. Nemyslím si totiž že stres pominie, stále tu s nami bol, je a dovolím si tvrdiť, že aj bude. Každý deň sa niečo deje, prináša nám nové učenia, áno aj stresu, zážitkov, nové situácie. Záleží ako moc si ho pripustíš, akú úlohu zohráva v tvojom živote a ako sa s ním naučíš fungovať. Rovnováha pamätáš?
Ráno, keď som prišla do práce ( pracovala som s DPH a celkovo účtovníctvo podľa mňa je také nárazové, že keď sa to nakopí stojí to fakt zato, úrady, kontroly nepočkajú a do toho každý všetko hneď chce ) a nevedela som kde mi hlava stojí. Tak som sa jednoducho stopla. Ako? Na desať minút som vybehla preč z kancelárie, nadýchla, vydýchla. Hovorila som si: „Veď o nič nejde. Pod stresom aj tak spravíš len zbytočné chyby. Kľud. Oddýchni si.“ Porozhliadala som sa okolo seba: „Čo vidím?“
Takýmto spôsobom som sa snažila vrátiť do momentu, prítomnosti. Aby som vnímala že existujem. Nie bola ako stroj. Takto som to riešila v práci a potom sa mi aj omnoho lepšie pracovalo.
Ak som mala v práci dennodenne stres, ktorý nebol spôsobený priamo prácou ale napríklad ľuďmi na vyšších pozíciách. Položila som si otázky: „Nemám na pleciach toho príliš veľa? Nerobím prácu aj takú, ktorú robiť nemám?“ Samozrejme, že tým myslím robiť si svoju prácu zodpovedne nie spraviť jednu faktúrku a myslieť si, že na dnes mam porobené. Ale keď som cítila, že sa jedná o využívanie zo strany nadriadených, hodila som nimi reč a snažila som sa odkomunikovať to tak aby pochopili, že si budem robiť len svoju prácu, ktorú mám a nie niečo čo nie je mojou náplňou. Nešlo mi o peniaze, preto som nepožadovala zvýšenie platu. Práve naopak. Radšej tých pár peniažkov navyše som vymenila za môj osobný čas a oddych.
Aby som tam netrávila celé dni poprípade noci. Vedela som, že by som tým len vyhorela, lebo by som nemala čas na seba, svoje záľuby. A buď sme sa dohodli alebo sme sa rozlúčili. Čiže aj snaha umelo vytvárať stres na ľudí od vedenia sa dá vyriešiť. Tiež to môže byť jedna z príčin toho, kedy sa človek cíti taký vyčerpaný že nemá čas ani chuť na svoje hobby a jediný oddych po ktorom túži je spánok. Rozumiem tomu, sama som s tým bojovala a bolo to ťažké. No každý by si mal zvážiť, či mu to naozaj za to aj stojí. Poznáme predsa našu hodnotu 🙂
Keď sa jednalo o stres zo životných situácií, mimo práce, dala som si čas na spracovanie a venovala sa niečomu inému. A aj keď máme možno rýchlejší život, nemusíme mať aj rýchlejšie, prchkejšie zmýšľanie a fungovať na automatiku. Práve preto si každý deň nájdem čas na oddych a seba. Snažím sa žiť a byť. Vnímať prítomnosť, vnímať seba. Snažím sa vyvážiť vzťah medzi mnou a stresom alebo teda životom v rýchlejšom tempe. Mám stres, no žijem tak aby ma neobmedzoval poprípade neprevalcoval.
Je to dôležité pre naše zdravé fungovanie. Či už tela, mysle alebo celkovo života.
Sme tu preto, aby sme žili a mali čas si čistiť tie naše hlavičky. No nie?
Tak si spokojne daj tu sauničku, masáž čokoľvek čo ťa zbaví pocitu, že sa točíš v jednom kole. Rozmaznávaj a staraj o seba s láskou.
Držím palce, nech každý deň nájdeš aspoň tých pár minút na samého seba 🙂 Som si takmer istá, že ťa to dovedie k novým myšlienkam, nápadom a čo ty vieš? Možno prídeš na veci, ktoré ti od základov zmenia tvoj doterajší život 🙂
No a nazvala som toto ako pokec, však? Tak sa budem tešiť na tvoj email, na adresu ktorú nájdeš v menu pod kontaktom, či sa ti to podarilo a čo sa týmto krokom zmenilo v tvojom živote 🙂
